Andrej Danko sa zas vyjadril, že neupustí od svojho skvelého nápadu zriadiť nové ministerstvo – ministerstvo cestovného ruchu. Drží sa ho pevne ako zábradlia na ceste do zabudnutia. Jeho snahy selektívne podporiť a zvýhodniť práve túto skupinu podnikateľov sú evidentné, akurát svojou horlivosťou im viac škodí ako pomáha. A nielen im, ale hlavne tým, čo tieto služby využívajú. Teda turistom.

Žasnem, ako je možné, že to zašlo až takto ďaleko. Čo urobilo Slovensko zle, že sa ocitlo až tu? Možno sme toho neurobili dosť po novembri 89, keď sme dovolili, aby sa vtedajší predstavitelia komunizmu opäť dostali k vysokým štátnym funkciám. Možno sme ako občania málo aktívni, alebo príliš benevolentní alebo totálne apatickí.

Keď som sa minulý rok vydávala, s mojim nastávajúcim sme si priali, aby nás oddal kolega a priateľ Peter Osuský. Ten nás však informoval, že hoci by rád, nemôže. Je totiž poslancom v Bratislave – Starom meste, my máme trvalý pobyt inde v Bratislave a náš sobáš mal byť v kaštieli v Bernolákove. A tak nastal kolotoč vybavovačiek.

Mnohí živnostníci už majú za sebou prvú on-line skúsenosť s podaním daňového priznania. Akú? No nie moc dobrú. Vraj „pešibusom“ v minulosti to bolo jednoduchšie.

Skutočne musí byť online pripojený na Finančnú správu každý, kto podniká, aby musel odvádzať „veľkému bratovi“ všetky tie údaje, ktoré si novela vyžaduje?

Na prvý pohľad si tu konečne niekto z koalície všimol, aké má Slovensko vysoké daňové zaťaženie a ako je potrebné zlepšiť podnikateľské prostredie, pretože priamo súvisí so zlepšovaním životnej úrovne. Ale naozaj len na prvý pohľad.

Budovanie automobilovej monokultúry v hospodárstve, umelé vytváranie pracovných miest s nízkou pridanou hodnotou a otváranie trhu práce pre pracovníkov z tretích krajín nie je cesta k budovaniu bohatstva v krajine a zvyšovaniu životnej úrovne. Je to cesta opačným smerom.

Návrh, ktorý sa svojom jeho zrode javil ako zlý vtip, je už v prvom čítaní schválenou absurditou a obchodné reťazce ho budú musieť zrejme vo výške 2,5 % od budúceho roku odvádzať. O nezmyselnosti a negatívnych dopadoch tohto odvodu som už písala TU, rovnako som sa snažila vstúpiť do svedomia v parlamente predkladateľom a všetkým tým, ktorí sa za túto hlúposť chystali zahlasovať (viac TU). O tom, že to prinesie okrem zvýšenia cien potravín aj problémy s Európskou komisiou, sme zas informovali na tlačovej besede (viac TU). Všetko zbytočne. Pretože argumenty sú to posledné, čo predkladateľov uprednostňujúcich kombináciu lobizmu a populizmu zaujíma.

Snáď už neexistuje tlačovka, na ktorej by sme z úst vládnych predstaviteľov nepočuli, že ak sa darí štátu, má sa dariť aj ľuďom. Ja to čítam tak, že za tejto vlády sa darí najmä oligarchom a tunelárom a už to každý vidí. Ale o inom som chcela.

V jednej z relácií sa predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko zdôveril so svojou nočnou morou. Máta ho vraj predstava, že by bol Sulík premiérom a ďalší predstavitelia opozičných strán ministrami. Najprv som to považovala za pokus o vtip a odľahčenie diskusie, no keď sa tak vyjadril opakovane, zamyslela som sa.

Týmto príhovorom som sa dňa 5. marca 2018 prihovorila účastníkom smútočného zhromaždenia v Košiciach. Veľká vďaka všetkým, ktorí ste prišli. A tí, ktorí ste nemohli a chceli, ponúkam moje myšlienky touto formou.

Začiatkom novembra zorganizovalo duo Peter Pellegrini a Peter Žiga podľa vlastných slov „veľmi zásadnú tlačovú besedu“. Vyhlásili na nej vojnu byrokracii a ohlásili sadu opatrení na debyrokratizáciu.

Buďme aspoň trošku milosrdní a uznajme, že odvaha, s akou sa premiér vrhol do „nočnej“ v Lozorne, si vyžaduje istú mieru pochvaly. Ísť si dobrovoľne po takú spŕšku paródií, aké v krátkom čase vyprodukoval slovenský internet, je totiž predsa len dosť odvážne.

Najmä preto, že je to skúsený manažér, ktorý dal dokopy silný tím kandidátov s dobrým programom. A hlavne preto, že mu dôverujem.

Ak by sa fyzikálne zákony menili tak často ako zákony v parlamente, ľudstvo by malo vážny problém. Viete si predstaviť, že by jablko padalo na jar zo stromu nadol, cez leto nahor? Voda by sa dva mesiace liala a tri mesiace sypala? Gravitačný zákon by bol na konci týždňa zakázaný (podobne ako sviatočný predaj).

Vďaka zvláštnemu politickému kartelu štát opäť posúva hranicu, ktorou okliešťuje nielen osobné slobody, ale aj podnikanie. Tentokrát sú to obchody, ktoré majú byť počas sviatkov zatvorené. Akých argumentov sa ešte dožijeme a aké príkazy a zákazy môžeme očakávať nabudúce?

Vláda Roberta Fica dlhodobo odmietala uľahčiť prijímanie pracovníkov mimo Európskej únie. Bránili im v tom rôzne administratívne obštrukcie a byrokracia. Pretože jej to vyhovovalo.

Presne tak, rok sa stretol s rokom a opäť sme o niečo horší. Konkrétne o 11 miest v hodnotení 63 krajín, v ktorých sa porovnávala konkurencieschopnosť v podnikateľskom prostredí, ktorá vyjadruje jeho kvalitu. Obsadili sme tu „krásne“ 51. miesto.

Ústavný súd včera rozhodol o námietke poslancov NR SR, či bolo v poriadku rozhodnutie nevyplatiť výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) celoročnú štátnu podporu len preto, že neodovzdali na úrade nejaké hlásenie.

Byť podnikateľom na Slovensku nie je nič závideniahodné. Samozrejme, ak nepatríte medzi klientov niektorej zo strán vládnej koalície. Nemožno sa preto čudovať, že iba jedno percento podnikateľov je spokojných s hospodárskou politikou Roberta Fica.

Stalo sa to pravidlom: Diskusiu, odpovede a riešenie celospoločenských problémov nahrádza arogancia, obviňovanie a útoky. Inak tomu nebolo ani včera.

Vláda nedávno schválila dotácie na kúpu elektromobilov. Nezmyselne vynaložené finančné prostriedky obhajuje štát snahou o podporu ekológie. Reálne však ide len o presúvanie peňazí k vysokopríjmovým skupinám. Chýba tomu systémovosť, ako aj ekonomická analýza dopadov.

Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate ľudí a, ako to už v živote chodí, z času na čas niekto neplánovane vypadne. Napríklad pre chorobu.

„Value for money“ alebo „Hodnota za peniaze“ nie je len „trendy“ názov finančných analytikov. Je to metodika, ktorej cieľom je posúdiť (ideálne vopred), či je dané riešenie, projekt, investícia alebo čokoľvek posudzované tou najlepšou alternatívou z dostupných možností. Niečo ako „pomer cena výkon“. Výsledky takejto analýzy nemajú slúžiť len pre účely rozhodovania (napríklad vláde pri realizácii akéhokoľvek projektu alebo zámeru), ale aj občanom, aby si boli istí, že sú verejné financie, teda ich odvedené dane, spravované efektívne. Pretože len krajiny, ktoré spravujú verejné financie zodpovedne a efektívne, majú zdroje na to, aby pre svojich občanov zabezpečili čo najkvalitnejšie služby aj bez toho, aby neustále zvyšovali dane.

Členovia parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti sa stretli s členkou vyjednávacieho tímu medzi USA a EÚ ohľadom zmluvy TTIP Christinou Sevillou, ktorá sa venuje problematike malých a stredných podnikov. Na neformálnej diskusii sa hovorilo o rôznych prekážkach, ktoré bránia malým a stredným podnikom z EÚ uplatniť sa na trhoch USA, čo platí aj naopak, ak chcú americké malé a stredné firmy podnikať v rámci únie.

Hláška minulého týždňa je z dielne ministra práce Jána Richtera, ktorý ňou argumentoval na náš návrh umožniť zamestnancom a zamestnávateľom vymeniť gastráče za peniaze. Uviedol, že „Nad peňažnými príspevkami rezort práce neuvažuje, pretože by to jednak ohrozilo pravidelné zdravé stravovacie návyky (ľudia by ich začali používať aj na iné veci než stravu) a zároveň by to zasiahlo aj stravovacie zariadenia.“ Nevidím každému do domácnosti, no chcem veriť, že ľudia nestratili hygienické návyky len preto, že v práci nefasujú lístky na kúpu toaletného papiera, mydla alebo zubnej pasty.

Predstavili sme balík 40 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré sme zároveň podali ako návrhy na zmeny zákonov do parlamentu. Nebol to len tak hocijaký, náhodne zvolený balík, vznikol prísnou selekciou.

Programové vyhlásenie vlády kontinuity a pokroku som si preštudovala s veľkým záujmom, pretože som bola zvedavá, či to bude nasledovné 4 roky viac o kontinuite, alebo o pokroku. Som nemilo prekvapená, aké množstvo nekonkrétneho slovného, hoci miestami ľúbivého balastu obalilo zopár aspoň ako-tak konkrétnych vecí.

V časoch, kedy kolabuje zdravotníctvo a štrajkujú učitelia, kedy sa podnikanie stalo behom cez štátom navŕšené prekážky, odkiaľ stotisíce ľudí odchádzajú do zahraničia a kde neprejde týždeň bez korupčnej kauzy, zaznela ďalšia „dobrá správa pre Slovensko“. Ficova vláda nakupuje technológiu na výrobu okien. Hoci si neplní svoje základné úlohy, hrabe sa do podnikania. Čo sa vlastne deje?

Aj vaša dcéra alebo syn študuje v zahraničí a obávate sa, či sa bude chcieť vrátiť domov? Túto otázku dostáva čím ďalej tým viac rodičov na Slovensku, pretože počet mladých ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia, stále stúpa.

Milujem nakupovať „po starom“. Ak netreba, nevyhľadávam žiadne hyper- ani super-markety, z ktorých na mňa útočí reklama a domov odchádzam aj s tým, čo som nepotrebovala. Páčia sa mi malé rodinné obchodíky, voňavé cukrárne a útulné butiky. Blízko domu mám aj svoju obľúbenú pekáreň. Teda mala som. Vždy voňavú, čistú, upratanú. S manželmi, ktorí tu roky predávali, sme občas prehodili pár slov – len tak, o pečive, o živote, o vnúčatách.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) zverejnila desať bodov, ktoré by podľa nej mali priniesť na Slovensko ekonomické reformy a zlepšiť podnikateľské prostredie. Vyzvala tým politické strany, aby sa k nim vyjadrili. My v SaS sa dlhodobo a systematicky snažíme, aby štát pre podnikateľa prestal byť nepriateľom, ktorý si naňho spomenie len vtedy, keď od neho potrebuje vyžmýkať peniaze. Stále ďalšie a viac. Tie potom „pán štát“ a jeho správa aj tak z významnej časti neefektívnym spôsobom rôzne premrhá, časť odleje oligarchom a za časť si kúpi svoju vlastnú propagandu vo forme takzvaných sociálnych balíčkov.

Ak vám končí platnosť občianskeho preukazu, preglgnite horkú slinu v súvislosti s miliardou eur vloženou do „user-unfriendly“ elektronizácie a digitalizácie a naberte dostatok síl ísť na úrad osobne. Dajte si niekoľko pokojných nádychov a výdychov, zopár základných polôh jogy, dobre sa naobedujte a do kabelky prihoďte pár citátov pre budovanie stoickej trpezlivosti.

Keď vrcholila panika súvisiaca s nevyplatenými dlhmi Váhostavu, boli sme svedkami toho, ako nastúpil na scénu Robert Fico, aby vo veľkom štýle zachránil živnostníkov a podnikateľov. No v skutočnosti išlo o záchranu jedného z krstných otcov Smer-u, samozrejme spolu so svojou reputáciou. Kauzu Váhostav totiž už nešlo zamiesť pod koberec tak, ako Doprastav. Tlak zúfalých živnostníkov a drobných podnikateľov bol tak veľký, že predpovedal problém, ktorý si premiér Fico nemohol dovoliť.

Tisíc vyčíňajúcich mužov s „utečeneckým pozadím“, 121 podaných trestných oznámení, 16 podozrivých. A ďalšie odhaľujúce informácie z policajnej správy, ktorá unikla a bola zverejnená na nemeckom portáli. Množstvo sexuálne obťažovaných žien, okradnutých ľudí a vystrašených občanov. To je výsledok nemeckej pohostinnosti, silvestrovskej oslavy v Kolíne nad Rýnom a vďačnosti tých, ktorí hľadali lepšie miesto pre život.

Idú Vianoce. Každý z nás myslí na svojich najbližších. Popradčan Jozef Andrej v týchto dňoch však viac než kedykoľvek predtým vo svojom živote. Nielenže ho nepustili na pohreb svojho syna.

Tak absurdný návrh zákona (umelé oplodnenie ako trestný čin, 5 až 12 rokov basy) priniesli do parlamentu traja poslanci (Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško). Niekoľko dní sa o ňom, ako aj o zákaze interrupcií, snažili presvedčiť plénum.

Cieľavedome a systematicky budovaná ekonomická závislosť na štáte je presne to, kam Robert Fico potrebuje zahnať ľudí. Čím hlbšie sa človek dostane na ekonomické dno, tým ľahšie zhltne sľuby a víziu lepšej budúcnosti.

Trúsia sa informácie o masovom prepúšťaní v košickom U.S. Steele, o prácu má prísť okolo dvetisíc ľudí. Celý proces má byť naštartovaný už v januári a to vonkoncom nemá byť koniec.

O prípade smeráckeho poslanca Vladimíra Jánoša už počul zrejme každý. Chlapík má na krku viaceré trestné oznámenia a ako vizitku zverejnené nahrávky, v ktorých nadáva vtedajšej manželke ako bíreš a vyhráža sa jej ublížením.

Už nežijeme vo svete, v ktorom platí, že „nie je zlodej ten, kto kradne, ale ten, koho chytia“. Žijeme vo svete, kde „podvodom nie je každý úmyselný podvod, ale len ten, ktorý nemá pečiatku úradníkov“. Jedna z najväčších automobiliek sveta Volkswagen priznala, že do áut s naftovým motorom namontovala softvér, ktorý falšoval výsledky testovania emisií. Celý svet je pobúrený, tisíce áut produkujú viac emisií ako výrobca uvádza. A to preto, lebo „upravili“ softvér.

Pán premiér, budíček. Na Slovensku dávno nemáme socializmus, a preto je kontrolovanie koncových cien v neregulovanom odvetví hlúposť a strata času. Aj keď na obchodníkov vypustíte všetkých dôchodcov, ceny potravín neuregulujete. Ceny v neregulovanom odvetví totiž určuje trh, nie pán premiér, nie dôchodcovia a dokonca ani nie sadzba DPH.

Príbeh začínal dobre. „Ako prevádzkovateľ veľkoobchodu istých komodít som získal nového klienta. Prvé nákupy boli menšie, a ako to zvyknem praktizovať s novými a neoverenými zákazníkmi, tovar som vyžadoval uhradiť v hotovosti.

Slovenskom otriasol ďalší príbeh, pri ktorom vraj niekto vraždil. Bol to otec, čo si zabil vlastného syna odpojením od dýchacieho prístroja. Je to nebezpečný kriminálnik, treba ho ihneď zabasnúť. Desné, však?

Je všeobecne známe, že EÚ zaviedla pravidlá pre merania takzvanej normovanej spotreby áut. Tieto žiaľ nezohľadňujú reálnu spotrebu, slúžia viac reklamným účelom. Na škodu mnohým.

Počas dňa otvorených dverí v Národnej rade som dostala množstvo (aj veľmi zaujímavých) otázok. Nad jednou rozmýšľam ešte aj teraz, takmer identicky ju položili nezávisle na sebe dvaja páni.

Načo je potrebné, aby si živnostník, ktorý chce prevádzkovať svoje podnikanie v rámci voľných živností, ktorýchkoľvek a koľkýchkoľvek, musel všetky jednotlivo registrovať na Živnostenskom úrade? Akú toto dáva logiku?

Fico opäť rozšafne balíčkuje a tvrdí, že preto, lebo na to máme.Doslova povedal: "Chceme, aby štát, keď sa mu darí, sa podelil aj s občanmi. V tomto duchu sme schválili druhý sociálny balíček.“

Tak nás smeráci opäť poslali do kelu. Gastrolístky, naša duálna mena, sa ani tento raz nezrušila. V poriadku. Zrušia sa, keď bude pri moci príčetnejšia vláda.

Ak by v podnikateľskom prostredí existovala hitparáda finančne najzaťažujúcejších opatrení v porovnaní s ich prínosom, pracovná zdravotná služba by bola vážnym kandidátom. A to je pritom konkurencia v našej prebyrokratizovanej spoločnosti fakt silná.

Nikdy nezabudnem na to, za čo sme dostali pokutu pri daňovej kontrole. Bolo to síce (v tom čase) „len tisíc korún“, no za takú absurditu by bola aj koruna príliš.

Jednej veci fakt nerozumiem. Prečo SMER tak systematicky likviduje strednú triedu? Prečo neustále kladie pod nohy polená tým, ktorí vytvárajú hodnoty? Prečo najviac zaťažuje tých, ktorí de facto živia druhých a prečo v tejto krajine ťahá za kratší koniec poctivý pracujúci človek?

Pán Široký, čo tak poslať ľuďom aspoň jedno selfíčko „Prepáčte“? Existuje vôbec pán Široký? Videl ho vôbec niekto aj inak ako na fotografiách z rôznych oslavných, spoločenských alebo športových akciách s pánom Ficom, Paškom alebo Gašparovičom?

Je neuveriteľné, že tak vážnu diskusiu o riešení situácie vo Váhostave, ktorá začala v stredu, nebolo možné dokončiť, pretože premiér Fico ju nariadil prerušiť s tým, že teraz treba odvolať z pozície podpredsedu parlamentu Jána Figeľa. Normálne odsunuli riešenie problému, predradili tomu politickú pomstu. Aj tu je vidno úprimná snaha SMER-u riešiť skutočné problémy, v tomto prípade problémy živnostníkov a drobných podnikateľov.

Blíži sa termín daňových priznaní, a to, čo bolo minulý rok len virtuálnym strašiakom, bude za pár dní krutou realitou. Podnikatelia, ktorým sa v minulom roku nepodarilo vytvoriť zisk, za to už tento rok zaplatia, a to pokutou zvanou daňová licencia. Táto bude v závislosti od obratu a toho, či je podnikateľ platca DPH alebo nie, vo výške od 480 až do 2880 eur. A prečo? Minister Kažímír tvrdí, že tým bojujú proti daňovým únikom. Existuje tu vraj mnoho spoločností, ktoré roky nevytvárajú zisk, teda neplatia dane a on je presvedčený, že sú to podvodníci a „vyhýbači sa“ daniam. Neviem sa však ubrániť niekoľkým úvahám.

Očakávala som, že zdravotníctvo bude pre prezidenta Andreja Kisku jednou z najcitlivejších oblastí a keď sa bude blížiť nejaké zlo, bude konať. A on konal. Vrátil parlamentu zákon, ktorý "má zrušiť" poplatky. Žiaľ bez úspechu, no nie zbytočne. Mnohé totiž odznelo.

Aby pečiatka bola pečiatkou a úradník poriadnym bossom, musia mať patričnú silu. Tá sa znásobuje, ak má poriadny boss poriadnu pečiatku a legislatívou priznané vágne definované právomoci. V tejto pozícii sú dnes zástupcovia župy, ktorí majú tú moc udeliť alebo neudeliť licenciu prevádzkovateľom autobusovej diaľkovej dopravy, a to bez toho, aby to museli jasne a explicitne zdôvodniť. Zástupca župy dnes môže žiadateľa odstaviť od podnikania jednoduchým subjektívnym skonštatovaním, napríklad že „tento autobus, ktorý prejde komunikáciou našej župy raz za hodinu, bude mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť dopravy“.

Diskusie s podnikateľmi majú mnoho spoločných menovateľov. Štátna správa konzumuje vytvorené hodnoty rýchlosťou svetla, neposkytuje daňovníkom adekvátne verejné statky a nielenže nevytvára vhodné podmienky na podnikanie, ešte ho systémovo likviduje.

Len nedávno sa objavil v médiách príbeh mladej ženy, ktorá sa po tom, ako jej diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu, rozhodla pre dôstojné ukončenie svojho života, pre eutanáziu. Všetko si dôkladne premyslela, naplánovala a 1.11.2014 za pomoci odborníkov, doma, v kruhu svojich blízkych aj zrealizovala. A prinútila ľudí zamyslieť sa.

Zbabraný návrh zákona z dielne JUDr. Zmajkovičovej môže dopadnúť aj tak, že deťom v školách v pohodičke servírujeme práškové bryndzové halušky poliate bravčovou masťou a zakážeme im predávať celozrnné pečivo alebo horalku. Takto, samozrejme „v mene dobra“, môže dopadnúť návrh zákona poslankyne SMER-u Zmajkovičovej, ktorý má byť schválený už na tejto schôdzi Národnej rady a má obmedziť predaj občerstvenia na školách. Toto ale nie je to jediné, čo sa dá návrhu zákona vyčítať.

Ako dvadsaťročná som si spravila vodičský preukaz. Absolvovala som kurz v autoškole, povinné jazdy a úspešne som prešla skúškami. Dostala som vodičák pre motorové vozidlá skupiny B, a nič mi nebránilo začať jazdiť, veď oprávnenie som mala. Oprávnenie viesť osobné motorové vozidlo, po cestách určených pre motorové vozidlá, podľa platných pravidiel cestnej premávky. A tak som jazdila. Intenzívne, bez nehody.

Kým v štátnej správe, napríklad na takom Ministerstve vnútra, nie je problém zavolať Lucku Bílu, aby prišla zamestnancom na vianočný večierok zaspievať pár pesničiek za vyše 13 tisíc eur, podnikateľ ak chce spraviť vianočný večierok, akciu na podporu predaja pre svojich partnerov, pohostiť ich a nedajbože im ako vďaku darovať nejakú pozornosť, môže tak urobiť len zo svojich zdanených peňazí, teda zo zisku.

Vláda má zas peniaze nazvyš. Nepôjdu do zdravotníctva ani školstva, pôjdu firme pána Babiša. Pekne elegantne, ako sa sluší a patrí, cez 10-ročné daňové prázdniny. Štát tak venuje 58 miliónov eur tomuto bezpochyby úspešnému českému podnikateľovi a ministrovi financií Českej republiky v jednej osobe. Ale toto nie je v tom celom jediný prúser.

To, že Ministerstvo práce programovo likviduje podnikateľské prostredie, už vidí voľným okom asi každý. Tento krát guľomet namierili proti personálnym agentúram. Ale nie len.

Zasadnutia parlamentných výborov sú obvykle verejné. Takým bolo aj to stredajšie mimoriadne zasadnutie zdravotníckeho výboru, ktorého zvolanie inicioval Richard Sulík. „Skvelý zážitok", niekedy si to vyskúšajte. Pani ministerka na tomto zasadnutí mala vysvetliť okolnosti okolo prevozu pacientky dňa 13.9.2013, ktorá potrebovala urgentnú pomoc. Táto pacientka akúsi pomoc dostala. Dnes už ale vieme, že lekári nemali ani len možnosť poskytnúť jej takú pomoc, akú nám všetkým garantuje zákon.

Tou povestnou čerešňou na skysnutej torte odchádzania „kollárovcov" zo strany SaS sú vyjadrenia samotného Jozefa Kollára. Richard Sulík vraj svojou výzvou na jeho odchod rozbíja stranu a snaží sa o jej rozpad. V kontexte uplynulých udalostí je toto tvrdenie teda náramná trúfalosť.

Financovanie politických strán je u nás súčasťou predvolebného koloritu a rétorickej výbavy nových politických vodcov. Aj prostredníctvom tejto témy sa politici snažia zapáčiť voličom. Predbiehajú sa, kto viac klepne politikom po prstoch, kto zníži poslancom platy,kto okreše stranám financie od štátu. Aj keď sa s takýmto prístupom nestotožňujem, do určitej miery ho chápem. Napokon aj Benjamin Disraeli, významný britský politik a spisovateľ, zadefinoval rozdiel medzi štátnikom a politikom, keď povedal, že štátnik myslí na budúce generácie, kým politik myslí na budúce voľby. Voľby sú jednoducho neraz to jediné, čo politikov zaujíma.

Citeľné výpadky v štátnom rozpočte, strata tisícok pracovných miest a pokles tržieb obchodníkov. Takýto dopad bude mať zákaz nedeľného a sviatočného predaja. Štát má problém nájsť 50 miliónov eur pre zdravotné sestry a zároveň sa chce vzdať dvojnásobku tejto sumy nezmyselnou reštrikciou. A nie len to! Tento zákaz obmedzí ľuďom možnosť slobodne sa rozhodovať a núti ich správať sa podľa toho, čo predkladatelia považujú za jediné správne.

Nie je tomu tak dávno (leto 2011), čo poslanec za KDH Brocka demaskoval spoluprácu so SMER-om, keď spoločným legislatívnym návrhom s poslankyňou Tomanovou chceli ľuďom na Slovensku zakázať nedeľnú prácu. Neviem, ako videli svoj návrh v praxi, pretože ja si neviem predstaviť, že by mali byť v nedeľu zatvorené lekárne, čerpacie stanice, reštaurácie, nemala by fungovať doprava, telefóny, neboli by dodávky plynu, vody, elektriny, nevysielala by televízia, nedalo by sa ísť do kina, na plaváreň, do ZOO alebo na nedeľnú omšu.

V tomto predvolebnom období vidíme dve tváre volebnej kampane. Špinavé a nechutné politické hry. A naleštenú politickú reklamu. Niektorá je skromnejšia, iná honosnejšia , v niektorých prípadoch už na prvý pohľad dosahuje astronomické sumy. Pozostatky bilboardov budú „zdobiť“ našu krajinu ešte dlhé mesiace. Ľudí právom zaujíma, koľko taká kampaň stojí a kto ju financuje. Celé týždne nás médiá zahŕňajú informáciami o kauze gorila, ktorá popisuje, kto komu koľko, v akom byte a čo za to. Každý deň sa dozvedáme nové mená sponzorov, čítame o „kamošpôžičkách“ politickým stranám a dôkazy, že Robert Fico zohnal svojej strane vlastnou hlavou desiatky miliónov eur, sú už vraj vyše roka bez záujmu našich orgánov činných v trestnom konaní na švédskej ambasáde.

Vznik Pracovnej zdravotnej služby ma pred rokmi zastihol na mieste personálnej riaditeľky. Novovzniknutá legislatíva pre mňa, našich zamestnancov a môjho zamestnávateľa znamenala nemálo starostí. Niekto však samozrejme profitoval.

Politické nominácie. Neuveriteľne sexy téma. Vlastne sa niet čo čudovať. Ak dokonca aj človek, ktorý by mal rozumieť princípu zodpovednosti za fungovanie pridelených rezortov povie, že "politické nominácie, keď sa na ne naozaj pozrieme do podstaty, sú jednoznačne korupcia prevádzkovaná organizovaným spôsobom politickými stranami...", mám z toho viac než zmiešané pocity. Ak navyše bez akýchkoľvek zábran dodá, že politické nominácie sú o dosadzovaní si rodín, známych a kamarátov na pozície v štátnej správe, množstvo ľudí zatúži byť niekoho rodina, niekoho známy, alebo aspoň niekoho kamarát.