V januári 2017 vláda schválila takzvaný prvý podnikateľský balíček. Jednou z hlavných priorít bolo vytvoriť predpoklady na systematické zlepšovanie postavenia Slovenskej republiky voči krajinám OECD a EÚ v hodnoteniach podnikateľského prostredia, napríklad v rebríčku Doing Business, ktorý zostavuje Svetová banka. Pozrime sa, ako to dopadlo.
Ak sa obzrieme vzad, v roku 2012 nadobudol účinnosť zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, doslova kvôli preklenutiu dôsledkov finančnej krízy trvajúcej v období rokov 2008 až 2014. Tento cieľ bol dosiahnutý a tak v súčasnosti nie je žiaden dôvod robiť podobné opatrenia, ktoré zaťažujú zamestnávateľov a spôsobia zvyšovanie spotrebiteľských cien.
Neuveriteľné. Aj vláda si po rokoch aktívneho zhoršovania života všimla, že jej konanie prináša ovocie. Pekne nahnité: Zo Slovenska húfne odchádzajú mladí ľudia. Bolo načase to zaregistrovať. Veď, okrem iného, jedným z najväčších problémov dnešných dní je aj akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Tak hor sa zahraniční Slováci do fabrík!
V roku 2016 bol v parlamente schválený takzvaný jasličkový zákon z dielne ministra práce Jána Richtera. Nezmyselný, nič neriešiaci ale zato likvidačný. A to aj napriek mnohým upozorneniam zo všetkých strán na jeho negatívne dopady. Protestovali mnohé organizácie, samotní prevádzkovatelia jaslí, ľudia podpisovali petíciu a my, opoziční poslanci, sme pre mnohé diskriminácie v ňom dávali dokonca podnet na Ústavný súd. Schválený zákon vrátil parlamentu aj prezident.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je proti novej dani z neživotného poistenia, pretože na ňu nie je žiaden ekonomický dôvod. Jediným dôvodom je, že si vládna koalícia cez bezduché míňanie peňazí na takzvané sociálne balíčky potrebuje kupovať priazeň určitej skupiny voličov a bezohľadne tým zaťaží rozpočty drvivej väčšiny domácností na Slovensku.
Vláda sa už roky vezie na vlne dobrých ekonomických časov. To je obdobie, kedy sa majú znižovať dane a odvody, aby ľudia dostali viac zo svojej mzdy v čistom, alebo aby pri nákupoch platili za tovary či služby v dôsledku zníženej DPH alebo spotrebnej dane nižšie ceny. Alebo by sa mali za zvýšené príjmy do rozpočtu zvyšovať dôchodky, kvalita zdravotníctva či školstva. Jednoducho niekde by sa mali tie „dobré časy“ prejaviť. Pri zodpovednej vláde vo zvýšenej kvalite života.
Na Slovensku sa dobre podniká – to sú slová ministra hospodárstva Petra Žigu a každého predstaviteľa vládnej koalície. Zvlášť vtedy, keď sú konfrontovaní opakom. Ak dáme bokom skutočne „úspešných podnikateľov“ ako napríklad Široký, Bžán, teta Anka, masér Kostka a im podobní, ostávajú tí ostatní. Tí, ktorí tie podmienky až tak ružovo nevidia.
Tí smeráci sa asi fakt nemajú navzájom radi. Kým jeden z nich prichádza s programom na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, kolegovia mu do jeho snahy o pozdvihnutie Rimavskej Soboty či Trebišova strieľajú z mnohých strán. Zvonku to vyzerá ako čudná hra bez pravidiel, no žiaľ, bábkami sú v tom všetkom ľudia. Ale len na prvý pohľad. Cieľ je jasný. Nie investor, ale Fico je dôležitý.
Plnohodnotné zapojenie starších ľudí do života v spoločnosti, to je téma, ktorá v Európskej únii nie je nová. Počet seniorov rastie a s tým aj otázka, ako plnohodnotne zapojiť staršiu generáciu do diania v spoločnosti a zabezpečiť im vysokú kvalitu ich života aj v neskoršom veku. Na stole je tiež otázka, či predlžovať alebo nepredlžovať vek odchodu do dôchodku.
Predseda vlády a minister vnútra sa správajú ako nezodpovední vodiči, ktorí uháňajú v aute cez obec dvestokilometrovou rýchlosťou. Miesto toho, aby zaplatili pokutu či prišli o vodičák, vyzývajú všetkých vodičov, aby sa nebáli nahlasovať cestných pirátov. Absurdné? Presne takto vyzerá ťaženie vlády proti korupcii.
Pôvodne si Fico s Dankom merali sily, kto navrhne väčšie „pivo zdarma“ pre všetkých alebo inak povedané, grandióznu populistickú zvrhlosť. Chvíľu sa zdalo, že v tejto súťaži zvíťazí so svojim, pôvodne povinným trinástym a štrnástym platom, Andrej Danko. Našťastie, hoci to nedopadlo ideálne, dopadlo to lepšie, ako sa na začiatku javilo.
Predseda vlády sa poponáhľal zakryť rozkrádanie eurofondov a vládnu krízu novou témou – tentokrát o jadre Európskej únie. Zdôraznil, že tam musíme, no zabudol (alebo nevedel?) povedať, čo to jadro vlastne znamená. Po jeho stretnutí s francúzskym prezidentom Macronom sa však jeho kontúry začali črtať. Bude tvrdé, presiaknuté nezdravým protekcionizmom, diktovaním svojho videnia sveta silnými a obmedzovaním trhu.
A máme tu opäť Vianoce! Nie tie skutočné, decembrové a samozrejme, nie pre všetkých. Vlastne – opäť len pre vyvolených. Teda aby som bola úplne presná, len pre jedného japonského šťastlivca. Ako to už býva v našej krajine dobrým zvykom, členovia vlády sa opäť plesli po vrecku! Konkrétne po tom, do ktorého prispievame my všetci. Lebo z cudzieho sa rozdáva najlepšie.
Vláda opäť rozdáva! A opäť z cudzieho. Tentokrát poputuje vyše 18,6 milióna eur zo spoločného francúzskej automobilke Peugeot Citroën formou daňových prázdnin. Fabrika má vytvoriť 420 nových pracovných miest. Na vytvorenie jedného pracovného miesta sa poskladáme sumou 44 348 eur. Nie vláda, nie Robert Fico, ale každý jeden občan Slovenska. Na stimuly veľkým a silným prispieva aj nezamestnaný zo Svidníka cez DPH a spotrebné dane, aj zamestnanec či živnostník a, samozrejme, aj podnikatelia, ktorí by možno tiež zamestnali nových ľudí, ak by mali nižšie dane či iné, štátom vynútené náklady. A ak by nemali pracovný trh zdeformovaný dotovanými firmami, ktoré si môžu dovoliť preplatiť ľudí. Tých, ktorých si oni potom nemôžu dovoliť zamestnať.
„Milí uchádzači o prácu! Po novom bude musieť byť v inzeráte k pracovnej pozícii uvedená aj ponúkaná mzda. Pretože to vás ochráni od zlých zamestnávateľov, ktorí by vám inak určite nedali viac ako minimálnu mzdu.“ Zhruba takto znejú chválospevy na ďalší skvost z protipodnikateľskej dielne, o ktorú sa delia pol na pol smerácky minister Richter s opozičným duom Beblavý – Mihál.
Je tu niekto taký, kto si ešte nevšimol narastajúce napätie medzi taxikármi a spoločnosťou UBER? Asi nie je. Všetci sme si všimli ostrý protest taxikárov v Bratislave. Kým jedni musia spĺňať náročné, zákonom stanovené podmienky pre prevádzku taxi služby, druhí poskytujú osobnú prepravu na hrane zákona. Bez taxametra, povinnej licencie, psychotestov a mnohých ďalších podmienok. Sú tak lacnejší a je po nich veľký dopyt.
Štát opäť obmedzil jednu sféru ekonomickej aktivity – maloobchodný predaj počas sviatkov. Namiesto doterajších necelých 4 dní to bude už 15 a pol dňa v roku. Nový zákon začne platiť od mája. Švandovné (alebo na zaplakanie?) je, že ešte ani nebol schválený v znení pôvodného návrhu, už prišli prvé výnimky.
Andrej Danko sa nechal počuť, že má v talóne skvelý nápad – chce zákonom nariadiť 13-ty plat. Každý, kto pracuje u jedného zamestnávateľa aspoň rok, má mať nárok na kapitánsky plat, oslobodený dokonca od odvodov. Nuž, aj takto vyzerá zúfalstvo predsedu strany, ktorej preferencie klesajú, jeho popularita tiež, a tak ostáva len zabojovať v súťaži o najväčší populizmus. Súťaž je náročná, konkurencia v Robertovi Ficovi veľká, a tak sa vyťahujú silné kalibre zo série „vlaky zadarmo“. V tejto súťažnej disciplíne bolo zdvihnutie mandlí nenávideným podnikateľom vždy úspešnou stratégiou. Často sa pri nej zabúda, že o ekonomických princípoch sa nehlasuje, tie sú dané.
Vláda vychádzala vždy U.S. Steelu nadmieru v ústrety. Boli to mnohé dotácie, daňové úľavy alebo zákony šité tejto východoslovenskej železiarni na mieru. Naposledy to bolo Memorandom o porozumení, v ktorom sa Slovenská republika zaviazala k mnohým úľavám v oblasti energetiky, environmentálnej a emisnej politiky. Cieľom bolo zachovať vo firme zamestnanosť a zabrániť jej predaju „nežiadúcim“. Aký je výsledok? Zamestnanosť tam klesala, firma sa po štyroch rokoch predáva a už dnes sa otvorene hovorí o masovom prepúšťaní.
Parlament za posledných päť rokov prijal 154 legislatívnych zmien pre podnikateľov. Výsledok? Okrem právnej neistoty aj nelichotivé výsledky. Slovensko sa v najnovšom rebríčku atraktivity krajín z hľadiska pracovných podmienok a príležitostí výrazne prepadlo. Predbehol nás aj Barbados. Ktovie, ako by sme dopadli, keby vláda v tomto smere nerobila radšej vôbec nič.
Na sociálnych sieťach koluje nové video zo seriálu „Premiérov minister, ministrov premiér.“ Tentokrát nám minister financií, Peter Kažimír, nesie skvelú správu o hospodárení štátu za rok 2016. Výsledok je o miliardu lepší, ako vláda pôvodne plánovala. Aj keď je to nepochybne dobrá správa, tento výsledok sme nedosiahli vďaka Ficovej vláde, ale napriek nej. Trh totiž nepustí: ekonomika v celej Európe rastie, úrokové sadzby klesajú, výber daní u nás vďaka rastu ekonomiky stúpa. Vláda tiež „šetrí“ na spolufinancovaní eurofondov, pretože nie je schopná rozbehnúť ich čerpanie. No to nebude naveky. Tým by sme sa asi veľmi nemali chváliť.
Nie je nič horšie, ako keď vianočnú atmosféru rozbije tragédia. Pred necelým rokom som písala o tisíckach vyčíňajúcich utečencov počas Silvestrovskej noci v Nemecku. Výsledok? Množstvo trestných oznámení, stovky dotknutých osôb a desiatky pokusov o sexuálne násilie. Tento týždeň sa počas vianočných trhov v Berlíne odohrala ďalšia tragédia. S vysokou pravdepodobnosťou utečenec vpálil nákladiakom do davu ľudí na vianočných trhoch. K tomu odpornému a zbabelému činu, po ktorom zostalo dvanásť mŕtvych a desiatky zranených, sa prihlásil Islamský štát. Vraj to bol ich bojovník.
O nelegálnej prevádzke uhoľnej elektrárne v Novákoch sa kompetentní dozvedeli až takmer po mesiac po jej spustení. To všetko napriek tomu, že nespĺňa emisné limity a škodí životnému prostrediu. Od 1.1.2016 platia v celej Európskej únii nové emisné limity. Viaceré prevádzky museli preto investovať do nových, ekologickejších technológií. Inak tomu nebolo ani v Novákoch, kde tepelnú elektráreň na domáce uhlie prevádzkujú Slovenské elektrárne. Prvý a druhý blok prešli v roku 2015 obnovou za 40 miliónov eur. Tretí a štvrtý blok sa Slovenské elektrárne rozhodli natrvalo odstaviť.
Už po niekoľký krát sa objavila snaha o zákaz nedeľného predaja v obchodoch. K politikom sa opäť pridala aj cirkev. Alebo naopak? Okrem nezmyselného zásahu do slobody jednotlivca spôsobí zákaz výpadky v štátnom rozpočte, stratu tisícok pracovných miest a pokles tržieb obchodníkov. Všetko pod rúškom „aby bola rodina v nedeľu spolu.“
Presvedčila som sa o tom na včerajšej akcii TOP MANAŽMENT 2016. Vypočula som si tam niekoľko mimoriadne zaujímavých prednášok a zaspomínala aj na svoje „biznisové časy“. Niežeby sme tam včera objavili Ameriku, no po niekoľkých rokoch v politike bolo užitočné pripomenúť si pár drobností. Napríklad, že základom efektivity je jednoduchosť. Čím sú veci, procesy alebo systémy zložitejšie, tým sú menej jasné a pochopiteľné a tým viac ich musíme vysvetľovať. Čím viac musíme čokoľvek vysvetľovať, tým je väčšia šanca na dezinterpretáciu alebo nepochopenie.
Zákon o odpadoch priniesol na našu legislatívnu scénu od 1.7. tohto roku vážneho kandidáta do súťaže o byrokratický nezmysel roka. Ako „výrobcu obalu“ definuje (veľmi zjednodušene) každého, kto dováža zo zahraničia zabalený tovar a predáva ho na Slovensku; plní tovar do obalu a predáva ho; alebo je preňho tovar plnený a on ho len predáva. Inými slovami, je ním každý okrem reálneho výrobcu obalov, ktorý ich skutočne vyrába, no nič do nich nebalí.
Nejedna spoločnosť pozná, ako jej daňový úrad „zavaril“, keď k nej miesto výplaty nadmerného odpočtu DPH v riadnom termíne napochodovala daňová kontrola. Samozrejme, ak existujú podozrenia na daňové úniky alebo špekulácie s DPH, štát má mať páky a nástroje to riadne preveriť. V poriadku. Nech preveruje, nech kontroluje a nech spornú vratku DPH za týmto účelom primerane zadrží. Ale nie mesiace, nie rok(y). A ak sa vyvrátia podozrenia, nie zadarmo.
Aby to bolo jasné hneď na začiatku. Nie som zástancom toho, že sa majú v obchodoch predávať hnilé potraviny. No ďalšia miliónová pokuta obchodnému reťazcu, tentokrát Bille, ma skutočne vytočila. Do biela. Podľa medializovaných informácií išlo o prehrešok pri 12-tich druhoch tovaru v celkovej hodnote 104 eur, ktoré už mali byť niekoľko dní stiahnuté z predaja. Z toho išlo o potraviny po dobe spotreby (DS) v hodnote 11,77 eur, zvyšok sa týkal potravín po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti (DMT). Podľa vyjadrení Billy boli dokonca predmetné potraviny po dátume spotreby umiestnené mimo predajne, teda neboli ponúkané spotrebiteľom. V tomto kontexte je miliónová pokuta šialená.
Takto asociálne sa správa vláda pri riešení problémov s novozavedeným elektronickým systémom diaľničných známok. Zaviedla ho v minulom roku a od začiatku tohto roka namiesto lepenia diaľničných známok na okná áut používame elektronickú registráciu a kamerový systém kontroly. K tomu prilepila 300-eurové pokuty za každý jeden vstup na diaľnicu bez zaplatenia. A čo je horšie, previnilcom do dnešného dňa neposlala žiadnu informáciu o tom, že im bola nejaká pokuta, možno viacnásobne, vyrubená.
Patrím k tým, ktorí si pamätajú mnoho zakázaného. Zakázané knihy, kapely, pesničky, politické názory či prejavy. Cenzúra bola v novinách, televízii, v rozhlase, vo filme, v literatúre. Za neželané názory sa vyhadzovalo z práce alebo zo školy. V tom lepšom prípade. Boli aj takí, čo za kritiku politického režimu sedeli v base, alebo utekali do emigrácie. Za všetkým boli politické špičky a ich bezhraničný boj za udržanie režimu, v ktorom si hoveli a mľaskali.
Hovorí sa, že úspešná zahraničná politika sa robí doma. Tá naša je však v ostatnom období katastrofálna, a to už niekoľko dní predsedáme Rade Európskej únie. Úžasný paradox s faktom, za akú významnú vec považuje vláda Roberta Fica naše predsedníctvo. Miesto solídnej a slušnej politiky vysielame von signály, že od čias Vladimíra Mečiara sme toho u nás veľa nezmenili. Darmo sa Robert Fico snaží všetko ututlať a voči zahraničným partnerom vystupovať reprezentatívne. Podozrenia z daňových podvodov a s tým súvisiace škandály okolo ministra vnútra Kaliňáka sú pozorne sledované a vyhodnocované diplomatickými službami, ktoré majú na Slovensku svoje zastúpenia.
Keď som sa z televíznej talkshow na tému „Pred referendom o Brexite – Kam smeruje Európa?“ dozvedela, aké ďalšie regulácie Európska únia plánuje, bola som šokovaná. Ústami podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa pre lepšiu reguláciu odznelo: „Ďalšia vec, ktorú chceme zabezpečiť je, aby ľudia, ktorí pracujú na jednom mieste, dostali rovnaký plat ako ľudia pracujúci na tom istom mieste.“ Z ďalšej diskusie vyplynulo, že nárok na rovnakú mzdu má vniknúť pre tých, ktorí nielen pracujú na tom istom mieste, ale majú rovnakú prácu.
Obchod je odjakživa zdrojom bohatstva a jeho uvoľnenie je vždy pre mnohých (aj keď nie všetkých) príležitosťou. Takúto perspektívu sľubuje aj pripravovaná Transatlantická dohoda o obchode a investíciách medzi EÚ a USA (TTIP). Špeciálne malým a stredným podnikom (MSP) na Slovensku by malo pomôcť odbúranie mnohých bariér, ktorých dôsledkom je, že je do medzinárodného obchodu medzi nimi a USA zapojené len ich nepatrné množstvo.
Zďaleka to neboli len Váhostav a Doprastav, ktorí po sebe zanechali oči pre plač nejednému živnostníkovi či podnikateľovi tým, že im za ich poctivo odvedenú prácu nezaplatili. Ročne prejde na Slovensku približne 100 firiem reštrukturalizáciou a môžeme sa len domnievať, koľkých drobných podnikateľov tento „očistný proces“ poškodí.